Všetky články

Po prechode pustým a strašidelným vnútrozemím prichádzame k severnému pobrežiu. Okrem prírodných krás si ideme pozrieť aj zakonzervované exempláre mužnosti. Pošteklia hlavne nežné pohlavie.

Island je krajina kontrastov. Horúcej lávy a ľadovcových kopcov, polnočného letného slnka a nekonečných zimných nocí, vystrekujúcich gejzírov a búrlivých vodopádov.

Má 23 rokov a pochádza z malej dedinky Velčice pri Nitre. Väčšinu roka trávi v Bratislave, kde na Univerzite Komenského študuje fotografii výrazne vzdialený odbor - klinickú biochémiu. Dá sa však povedať, že každú voľnú chvíľu, ktorá sa jej naskytne, využíva na pobehovanie po Európe s fotoaparátom v ruke.

Krajina má unikátne architektonické dedičstvo, ktoré je veľmi zachovávané a cenené. Dôkazom o hrdosti a nadšenia národa na svoju minulosť a tradície je dom Roykstovan v obci Kirkjubø, kde žije už sedemnásta generácia poľnohospodárov Paturssonovcov.

Výlet na Faerské ostrovy a Island sme s partiou deviatich dobrodruhov absolvovali v roku 2009. Bol to môj prvý trip s ,,poriadnou“ zrkadlovkou, statívom a ND filtrom.

Pádlovanie nasledujúci deň vystrieda tlačenie do pedálov horských bicyklov. Smerujeme do dedinky Nusfjord, ktorá sa vďaka svojej malebnosti a rozprávkovosti ocitá na väčšine pohľadníc z Lofôt ako aj na zozname svetových pokladov UNESCA.

Tu v Nórsku za polárnym kruhom sú v máji vrcholky strmých hôr ešte stále posypané snehom a ponad ne sa o polnoci prechádza rozpálené oranžové slnko. Cítim more, riasy a rybacinu.

Na južnom brehu rieky Temži, medzi historickými mostmi Tower Bridge a London Bridge vyrástla nová londýnska ikona. Presklený mrakodrap sa týči do výšky 309,6 metrov. Svojim ostrým vrcholom pripomína črepinu s čím súvisí aj názov - The Shard – v preklade črep.

Ladakh je jedným z najvyššie osídlených území na svete. Usadlosti kde žijú ľudia sú vo výške od 2700 do 4500 m. n. m. a nomádsky pastieri žijú ešte vyššie. Milovníci hôr si môžu vybrať z pestrej ponuky miestnych turistických agentúr od krátkych výletov, cez niekoľko-dňovky, či expedíciu na šesť tisícovku Stock Kangri.

Hlavné mesto Leh ležiace vo výške 3500 m. n. m bolo medzinárodným obchodným centrom medzi pakistanským Pandžábom a čínskym Xinjiangom.

Prastaré kráľovstvo Ladakh je situované na okraji Tibetskej náhornej plošiny, z jednej strany ohraničené Himalájami a z druhej pohorím  Karakoram. Blízko pri slnku, budhistických božstvách a mrznúcich veľhorách.

Turista je pre Mongolov chodiaca bankovka a snažia sa na nás zarobiť ako len môžu. Normálna cena autobusového lístka je 2500 tugrikov, šofér si však od nás suverénne pýta 10 000 na osobu. Zamietame ich vydieranie a tak sa ďalej naprieč prázdnou krajinou vydávame stopom.

V dedine sa koná mongolský národný festival Naadam. Wrestlingové zápasenie, konské dostihy a streľba z luku sú hlavné športy.

Keď som bola malá, zbierala som poštové známky. Tie najkrajšie boli pre mňa z Mongolska. Zobrazovali na zelenej lúke pasúce sa ovečky, kozy a štíhle kone.

K fotografiam od Katky Hoglovej som sa prvýkrát dostal u kamaráta na slnkom zaliatej záhrade. Sedeli sme pri stole a rozoberali fotografie a ľudí na ephote...

Priamo nad našimi hlavami sa začalo blýskať. Zdalo sa, že blesky sú blízko na dosah ruky, avšak nikto sa ich nechcel ani náhodou dotknúť. Hromy mi otriasali bubienkami akoby niekto trieskal činelmi rovno pri mojej hlave. Dážď mi omýval spotenú tvár a v hrdle som mala uviaznutú hrču strachu.

Počas štvrtého dňa na treku sa presúvame do Pangboche tesne pod hranicu 4000 metrov. Smerom na sever pokračujeme popri koryte rieky Imja Khola ktorá odvodňuje všetky ľadovce v tomto údolí.

Dnes sa dostaneme najbližšie k Mount Everestu ako je v našich schopnostiach. Splnenie cieľa našej výpravy vystúpiť na vrchol Kala Patthar vo výške 5550 m.n.m., situovaný priamo oproti najvyššej hory sveta máme na dosah.

Nemé tváre kamenných sôch pozerajú do vnútra ostrova. Hlboké očné jamky a štíhle špicaté nosy sú hlavnou črtou tvárí nehybných obrov. Torzá stojace vedľa seba na vyvýšenom kamennom pódiu sú takmer identické tvarom i veľkosťou.

Prichádzame do nádherného kraja na severe Indie,  provincie Džammu a Kašmír. V Kašmírskom údolí kvitnúce ovocné sady a obrovské stromy orecha striedajú zelené terasovité políčka s ryžou. Popri ceste sa sušia vŕbové a topoľové kláty, z ktorých kašmírsky majstri vyrezávajú kriketové pálky na vývoz do celého sveta.

Foťák je zbalený a ja trpím. Nevidím nič zaujímavé. Akoby moje oči potrebovali vypláchnuť. Zmyť prach, ktorý mi bráni vidieť fotogenický svet. Ale ako? A prečo sa vlastne takto cítim? Už ma to prestáva baviť? Nie som dosť dobrá? Nemám už z toho radosť? Nie som spokojná s ničím čo odfotím. Spracovanie fotografií z dnešného fotenia bude pozostávať z jedného veľkého DELETE. Mám chuť to zabaliť!

Taj Mahal je opisovaný ako najextravagantnejší monument aký bol kedy postavený z lásky. Podľa indického básnika Rabindranatha Tagoreho je to vraj slza na tvári večnosti. Anglický básnik Sir Edwin Arnold o ňom povedal: „Nie je iba kus architektúry, akým sú iné budovy. Taj Mahal je vášňou kráľovej lásky napísanou v živých kameňoch“. Silueta známa z nespočetných fotografií sa stala symbolom Indie. Budova z bieleho mramoru je…

Či už máte zálusk na originálnu fotku Spišského hradu, Big Bena, Eifelovky alebo ako to bolo v mojom prípade monumentu Taj Mahal, nasledujúce rady by vám mohli pomôcť ako sa čo najlepšie pripraviť na lov výnimočnej fotografie. 

Na začiatku nového dňa striebrovlasý pútnik prevádza očistný rituál puja v posvätnej rieke Ganga. Ruky má späté v modlitebnej polohe, privreté oči,  z úst vychádzajú sväté slová. Jeho hnedé krehké telo smeruje k zlatej žiare stúpajúcej k nebesám v oranžovom šate. Nahý trup vytŕča z trblietajúcej sa rieky a jej vzácnou vodou si pútnik umýva tvár a hlavu. Mokrý sargon  má prilepený k pokožke jeho bokov.…

Po svete sa spolu túlajú nerozluční parťáci cestovateľ a fotograf . V batohu okrem bedekru nechýba ani fotoaparát, ktorý zachytáva cudzí svet v zamrznutých momentkách.

Podľa nepálskeho kalendára sa v Kathmandu píše rok 2068 no moje oči vravia že cestujem v čase a sme tu o storočie skôr. Možno v roku 1968 európskeho kalendára až na to, že  hipisáci sú už dávno preč a ostala po nich už len zvodná marihuana a farebné oblečenie v pouličných butikoch. Preberám sa až pohľadom na hodinky, ktoré ukazujú že sme v roku 2011.

Voda  rozbúrenej rieky  siaha len pár centimetrov od  zadného  okna terénneho  Nissanu, z ktorého  zdesene sledujem jej silný tok. Mliečno hnedá voda rútiaca sa po prúde vytvára búrkové morské vlny s bielou polevou. Za volantom sedí  člen tímu záchrannej  služby.

Záver putovania Indonéziou je dobrodružnejší a začína nehodou, ktorá cestovateľov neosradí od preskúmania ostrova Flores.

Kde bolo tam bolo, žil raz jeden obrovský drak. Volal sa pravaran Megalania a bol dlhý sedem metrov a vážil dve tony. Bol najväčším jedovatým jašterom aký kedy žil na našej planéte. Dnes, 100 miliónov rokov neskôr žije na Zemi už len jeho priamy následník Varan komodský (Varanus komodoensis).

Mount Rinjani – velikán Lomboku Ostrovček Lombok dlhý len 80km situovaný na východ od populárneho Bali dostáva oveľa menej pozornosti zo strany turistov. Tak ako Bali  aj Lombok ponúka krásne pláže, potápanie a pohodu. Čo má navyše je Mount Rinjani – krásny sopečný kopec týčiaci sa do výšky 3726 m.n.m, odkiaľ výhľady na okolité ostrovy obmývané morom sú nekonečné.

Pravdepodobnosť že sa vyberiete do Hong Kongu len kvôli nákupu lacnej fototechniky je dosť malá. Avšak vďaka rozmachu nízkonakladových aerolínií sa aj našinec môže ocitnúť v tejto metropole, zvlášť v rámci tranzitu do cieľovej destinácie. V Hong Kongu je nespočetné množstvo obchodov s elektronikou, a preto nie je možné poskytnúť informácie o každom. Z vlastnej skúsenosti ako aj z informácií iných…

Neodrádzajú nás teroristické útoky v rokoch 2002 a 2005 ani prepuknutie vtáčej chrípky v roku 2006. Ide sa do Indonézie. Do krajiny tisícok ostrovov, z ktorých my navštívime len päť. Preľudnené moslimské ostrovy Sumatru a Jávu obchádzame a smerujeme na východ, kde je krajina dosť odlišná. Bali so svojim hinduistickým náboženstvom vyžaruje pohodu a spokojnosť. Jej menší brat Lombok nás láka vďaka gigantu Mt. Rinjani, na…

Neviem, kde sme. Pozerám do zorientovanej mapy, ale keďže neviem, či tam, kde si myslím, že sme, aj naozaj sme, cítim sa dosť dezorientovane. Improvizujem  porovnávaním terénu s vrstevnicami na mape. ,,Sme pri rieke? Áno!  Je aj na mape? Áno!’’ Práve sme klesli 200 výškových metrov a rovno pred nami je ukrutný strmák, čo taktiež korešponduje aj s mapou.

Hádže nás zo strany na stranu a ja sledujem vzdialenú pevninu v snahe predísť nevoľnosti. Podľa zvukov za mnou usudzujem, že mnohým sa to nepodarilo. Čašníčky pobehujú po palube a ponúkajú vodu a ľad. More je búrlivé a od špliechajúcich vĺn nás našťastie oddeľuje presklená stena. Po štvorhodinovej  plavbe trajektom dorážame do Pictonu, prístavu na južnom ostrove Nového Zélandu, kde nás víta slnečný deň.

Čistá krása, do ktorej sa zamilujete na prvý pohľad. Kopcovité pastviny pokryté hustým zeleným kobercom, na ktorom veselo šantia jahniatka. Husté lesy pripomínajúce prvohory, v ktorých prázdny priestor vypĺňa len vlhká hmla. Nekonečné pláže, kde šum mora spolu s príjemným šteklením nôh vlhkým jemným pieskom láka túlať sa pobrežím. Nafúknuté oblaky sa predierajú pomedzi ostré štíty pokryté bielym závojom. Ich dokonalý odraz sa zrkadlí na…